Napísali nám

“Chcem Vám poďakovať za Vašu starostlivosť. Boli ste nám
veľkou pomocou.”

(Pani E.L. - dcéra pacienta pána S.G.)

”Ďakujem Vám veľmi pekne za Vás čas, ochotu , ľudskosť a pomoc.”

(Pani K.K. - dcéra pacienta pána P.P.)

“Nikdy som si nemyslela, že budem potrebovať pomoc paliatívneho tímu. Myslela som si, že mňa sa to netýka, že mi je to vzdialené. Ocino bol aktívny typ človeka, jeho choroba prišla náhle a nečakane. Slová pani doktorky o tom, že prognóza je veľmi nepriaznivá a tých spoločných chvíľ už
nemusí byť veľa, to bol pre mňa šok a pociťovala som veľký strach o ocina, bolesť, smútok. Terminálne štádium onkologického ochorenia môjho ocina všetko zmenilo a životy ocina i najbližších prevrátil hore nohami. Rozhodli sme sa so sestrou, že chceme mať ocina doma. A ak má prísť koniec, tak nech je s nami a v domčeku, ktorý postavil.
Cítila som, že pre “ víťaznú “ medicínu už Ocino nie je dôležitý. Ale pre tím mobilného hospicu áno, mal záujem, aby každý deň bol prežitý v ocinovej pohode a bez obťažujúcich príznakov. Všetky zdravotné ťažkosti, ktoré prišli sme prediskutovali a riešili.

Stretnutie s tímom mobilného hospicu vnieslo do našich dní pokoj a pocit, že v tom nie sme sami, že stoja pri nás. Cítila som sa istejšie. Návštevy tímu mobilného hospicu ocina vždy dobre naladili, vyčarili mu úsmev na perách, spoločne sme sa i zasmiali. Mal priestor aj povedať, čo ho trápi i teší.
Som nesmierne vďačná celému tímu mobilného hospicu za spoluprácu, za empatiu, za erudíciu, za pomoc, podporu, za ten pocit istoty, za každé povzbudivé slovo.
Veľmi si toho vážim a prajem Vám, aby ste boli takouto istotou i ďalším rodinám, ktorí sa ocitnú v podobnej situácii ako my. Taktiež ďakujeme i za možnosť zapožičania si kompenzačných pomôcok.”

(Katarina Tarabová – dcéra pána J.M.)

„Neviem ako by som to bez vás zvládla.“

(Pani M.T.- manželka pána P.T.)

“Chcem vyjadriť úprimnú vďaku za službu novovytvoreného mobilného hospicu Božieho milosrdenstva v Martine, menovite lekárke Eve Kováčovej sestrám Jarmile Mičicovej a Márii Majdovej. Ich práca bola veľkou a neoceniteľnou pomocou tak pre môjho chorého otca ako aj pre nás rodinu, ktorí sme sa o neho starali. Mobilný hospic ho ako ležiaceho ťažko chorého pacienta sprevádzal počas 2 mesiacov pred smrťou. Sestry nám obetavo slúžili, prichádzali k nám domov aj vo voľnom čase, veľmi promptne nám zabezpečovali lieky a zdravotnícky materiál alebo nás aj denne telefonicky usmerňovali. Vždy, keď sme potrebovali, boli pri nás.

Lekárka hospicu otca doma navštívila štyri krát aby ho vyšetrila, nastavila liečbu a nám rodine vysvetlila ďalší potrebný postup. Všetky pracovníčky mobilného hospicu nám pomáhali obetavo, empaticky a nezištne. Nedá sa slovami vyjadriť, akú neskutočnú hodnotu mala ich pomoc pre nás. Dávala nám istotu, že môžeme a dokážeme chorému otcovi čo najlepšie pomôcť a sprevádzať ho v jeho posledných chvíľach. Lebo najhoršia je bezmocnosť a bezradnosť pri lôžku chorého. A toto nám mobilný hospic pomáhal eliminovať, lebo bol stále "po ruke" s odbornou aj ľudskou pomocou.”

(Pani Mária Gajňáková - dcéra pacienta pána S.G.)